Vydra riečna v území pripravovaného vodného diela Slatinka

 

Napriek tomu, že vydra riečna (Lutra lutra Linnaeus, 1758) patrí k najskúmanejším taxónom lasicovitých šeliem, poznanie jej biológie, bionómie a ekológie na priehradách a iných vodných dielach budovaných v sladkovodných ekosystémoch je stále nedostatočné. Navyše, poznatky získané v rôznych biogeografických regiónoch, typoch krajiny a ekosystémoch, sa mnohokrát pomerne výrazne líšia.

Všeobecne sa tvrdí, že vodné diela spravidla negatívne ovplyvňujú prežívanie vydry. Ich vznikom dochádza k narušeniu kontinuity vodných tokov. Pôvodné lotické (prúdivé) prostredie sa zmení na lentické (stojaté), čo máva, spoločne so zmenou štrkového, kamenitého a balvanovitého substrátu dna na mäkké a bahnité sedimenty, ktoré navyše zhoršujú kyslíkové pomery, za následok zmeny v druhovom zložení rýb. Veľké (predovšetkým údolné) nádrže zhoršujú dostupnosť potravy pre vydru, ktorá nedokáže nahradiť zvýšené energetické straty pri love (napr. MASON & MACDONALD 1986). V hlbokej vode bývajú tieto straty značne vysoké (KRUUK 1995). Výstavba nádrží s hlbokými a strmými brehmi môže negatívne ovplyvniť nielen kvalitu biotopu, ale aj zloženie populácií rýb, predstavujúcich hlavnú zložky potravy vydry. Minimalizácia a fragmentácia litorálneho pásma spôsobuje, že ryby žijú v hlbších častiach nádrží, v ktorých už vydra neloví, resp. úspešnosť a efektivita jej lovu sú veľmi nízke. Priehrady môžu navyše výrazne znížiť prietok vody v úsekoch pod nimi, alebo na druhej strane zvýšiť prúdivosť vody a obmedziť migráciu rýb. Vydry preto bývajú vytláčané z takýchto nádrží a sú nútené osídľovať horné, troficky chudobnejšie úseky tokov a ich prítoky, čím sa výrazne zvyšujú aj ich líniové domovské okrsky. Na niektorých typoch vodných diel sa ťažšie hľadajú pobytové znaky vydry, čo vedie k nesprávnym záverom, že vydra sa v daných oblastiach nevyskytuje (napr. DELIBES 1990; RHODES 2000). Intenzita značkovania sa u vydry mení tiež v závislosti na kolísaní vodnej hladiny (KRANZ 1995), ktorá je na priehradách veľmi častá. Niektoré vodné diela vytvárajú viaceré prekážky pre trvalú existenciu vydry, napríklad zimným zamŕzaním vodnej hladiny, ale tiež rozvojom športovo–rekreačných aktivít na týchto nádržiach a ich brehových zónach. Špecifická je tiež kontaminácia nádrží ťažkými kovmi, ktorá vydru, ako sekundárneho konzumenta, priamo ovplyvňuje.

Na druhej strane sa v prípadoch vzniku vhodných plytčín po obvode nádrží, prípadne v zaústeniach ich zdrojníc, predovšetkým v nížinách a kotlinách, môžu vytvoriť vhodné potravné zdrojové i úkrytové podmienky pre vydru. Najmä vodárenské nádrže (vybudované za účelom zabezpečenia dodávky pitnej vody) s prísnejším režimom ochrany a integrovaným manažmentom okolia, zase zvyšujú úkrytové možnosti vydry v nerušenom, resp. málorušenom prostredí. Podrobnejšie o danej problematike publikovali viacerí autori, napr. BOUCHARDY (1986), GUTLEB (1992), MACDONALD & MASON (1994), KRUUK (1995, 2006), KUČEROVÁ & ROCHE (2000); viacero prác pochádza zo Stredomo-ria, najmä z Iberského polostrova, napr. JIMÉNEZ & LACOMBA (1991), RUIZ–OLMO et al. (1991), RUIZ–OLMO & DELIBES (1998), RUIZ–OLMO (2001). Na Slovensku sa problematike vydry a vodných nádrží venovali najmä KADLEČÍK (1995), ORAVCOVÁ (1999), ORAVCOVÁ & VICIAN (1999).

Vyše 8 kilometrový úsek toku rieky Slatina medzi obcou Zvolenská Slatina a jestvujúcou vodnou nádržou Môťová je už dlhší čas určený na výstavbu vodnej nádrže Slatinka. Tá je plánovaná z dôvodu nadlepšovanie prietokov rieky Hron najmä v letných a jesenných mesiacoch extrémne málovodných rokov s primárnym cieľom zabezpečenia potrebnej dotácie vody pre Jadrovú elektráreň Mochovce (po spustení jej 4 blokov).

Preto sme sa zamerali na výskum rozšírenia, značkovacieho správania, úkrytových možností i početnosti vydry riečnej (ako pôvodného druhu cicavcov) v plánovanom zátopovom území a jeho priľahlom okolí. V príspevku prinášame stručné zhrnutie týchto výsledkov, ako aj niekoľko návrhov na biologické úpravy v prípade výstavby nádrže.